Tento fanzine predstavuje pre mňa úplný TOP českej a slovenskej zinovej produkcie 80. a 90. rokov. Vydával ho Rosťa „Osel“ Bezděk z Lipníka nad Bečvou v spolupráci s Pavlom Urbáškom. Inšpiráciou pre názov bola podľa Rosťu veta zo zakázanej básne Karla Havlíčka Borovského „Král Lávra má oslí uši, král je ušatec!“, v ktorej kritizoval Habsburskú monarchiu.
Dvojica autorov išla do tejto aktivity s trochu rozdielnymi preferenciami, Pavel chcel smerovať časopis k punkovému image a obsahu a Rosťa chcel zas po vzore Vokna, z časopisu vytvoriť „ústredný orgán“ moravskej alternatívy a undergroundu. Ako nám napísal Rosťa: „OU nikdy nebyly a priori „punkový magazín“, (to je snad jasné z obsahu, má ty svatá prostato!), ač punk a potažmo hardcore (a všechna ta estetika kolem, včetně jisté „zelenosti“, grafity kultury, straight edge, etc…) byly pro jeho hlavní plachtu jako svěží a náramně silný vítr určující.))“
Počas rokoch 1989 – 1990 vyšli tri čísla vo formáte A4 zhruba obdobného rozsahu a obsahu, s vymakanou punkovou grafikou tvorenou na písacom stroji, nožnicami a lepidlom. V podstate každá strana časopisu bola iná. Tvorcovia využívali aj farebný sprej, resp. farebné stránky. „Co se týče grafiky, krom rozlične autorské zvichřenosti a bezbřehe fantasie, jsem do stránek zakomponovával různé lekrácky, které měly své pozadí v odporu k obecně známým jevům, – bohorovným svačením nad stránkami tisku – čímž jsem lehce podkopával smysl časopisu, tedy přinášet čtenářům na stříbrném talíři informace. A tak, chtel-li se čtenář cosi dozvědět, musel například neustále točit časopisem kolem dokola, hlava by to nedala, nebo dohledávat na jiném místě chybějící výřez kusu textu, což byla „narážka“ na mě dodnes nepochopitelný novinařský úkaz – „pokračování/dokončení na straně 37“ – technická zdůvodnění mě nezajímají.“
Z obsahovej stránky výrazne dominovali texty o hudbe, často išlo o prevzaté veci, napríklad z Melody Maker-u a New Musical Express-u, ktoré boli dostupné na britskej a americkej ambasáde a prostredníctvom pražských kontaktov sa dostali do časáku. Preberané boli aj texty z čs. punkových zinov. Nešlo však o výhradne hudobný časopis. OU obsahovali aj články o show-biznise, undergrounde a alternatíve, histórii skinheads, vegetariánstve, objavili sa napríklad aj výzvy na podporu Animal Liberation Front, či kritický prehľad čs. hudobno-samizdatovej/zinovej tvorby. Vtipným spestrením tretieho čísla bol komix „čs. underground zasahuje“.
Z prvého čísla publikovaného v roku 1989 vyšlo len desať kusov. Distribúcia prvého čísla bola preto vymyslená fakt šalamúnsky. Keďže jeho cieľom bolo rozširovanie informácií, časopis sa rozhodli vydavatelia rozdať zadarmo. Nikto si ho nemohol kúpiť a tak ho ani nikto nemal právo vlastniť, čo bolo v časopise aj vyslovene uvedené.
Druhé číslo publikované koncom januára 1990 malo obálku osla s červeným čírom a vyšlo v náklade dvadsať kusov. Cena bola cca 150,- Kčs, čo ledva krylo náklady na tlač (xerox).
Tretie číslo zo septembra 1990 okrem vychytáviek robených sprejom obsahovalo aj xeroxom odlišné farebné stránky. Vyšlo v náklade tridsať kusov aj s originálnou kazetou za cca 250,- Kčs.
Žiaľ, časopisu sa nepodarilo vytvoriť trvalejšiu sieť spolupracovníkov a prispievateľov a aj to sa podpísalo na fakte, že už treťom čísle sa objavuje výzva: „Chceš pro věc něco udělat? Máš co říct? Píšeš Fotíš Maluješ Překládáš… cokoliv? Klidně se ozvi, tenhle maník není vo nic lepší než seš ty. Unite together! A jak říká Magor: ´hlavně aby nezmizela radost´. Jinak je to ztracený, jinak nemá cenu pokračovat.“ A následne už ďalšie číslo nevyšlo. Aj keď sa do redakcie OU podarilo pritiahnuť viacerých zaujímavých tvorcov, neviedlo to k dlhšej spolupráci. Bratia Ježkovci vytvorili vlastný punkový zin Sračka a Martin Valášek zin a vydavateľstvo Malárie. Pavel Urbášek vydal v roku 1990 čisto punkovú Hlučnou lobotomii. Rosťa Bezděk sa v roku 1992 pridal do redakcie časopisu Mašurkovské podzemné (oficiálne sa OU spojili s Mašurkami), pričom jeho vydavateľ Pavel Komínek mal významný podiel na tom, že prvé číslo OU uzrelo svetlo sveta, keďže sa ponúkol, že zadarmo zviaže všetkých desať kusov tohto dnes už legendárneho „bachantu“ a aj neskôr týmto spôsobom redakcii pomáhal.
Ak vás tento príbeh zaujal, iste si prečítajte nasledujúce články, z ktorých som aj ja čerpal časť informácií:
https://muzika-komunika.blogspot.com/2014/01/osli-usi-story-pt-i.html
https://muzika-komunika.blogspot.com/2014/01/osli-usi-story-pt2.html
https://muzika-komunika.blogspot.com/2014/01/osli-usi-story-pt-iii.html
Časť informácií som čerpal z písomného rozhovoru s Rosťou Bezděkem, ktorý tiež plánujeme zverejniť.
MM 4/2020
Pozrite tiež: Príbeh fanzinu OSLÍ UŠI. Spísal Rosťa „Osel“ Bezděk (inicioval Mišo, Muzika-Komunika blog).
| Název | Rok vydání | Číslo | Počet stran | Cena | Titulní stránka |
|---|---|---|---|---|---|
| Oslí uši | 1 |